Individuálna a skupinová výuka hry na Africké bubny

Djembe a Dunduny, hranie v africkom bubeníckom ansábli

 

Individuálna a skupinová výuka hry na Africké bubny je pre všetkých, ktorí by sa radi zoznámili s tradičnými západoafrickými bubnami a hrou na ne. 

 

Touto krásnou cestou vás bude sprevádzať Ropko Onderík — má viac ako dvadsať rokov skúseností, o ktoré sa s vami s vášňou podelí. 

 

Budeme hrať na bubny Djembe a basové bubny Dunduny. Prejdeme si techniku hry, zákonitosti hrania v africkom bubeníckom ansábli a ako jednotlivé polyrytmy vznikajú.

 

Naučíme sa konkrétne tradičné rytmy a hlavne zažijeme tú pravú radostnú autentiku, ktorá vzniká jedine pri bubnovaní.

 

Kurzy sú vhodné pre úplných začiatočníkov, ale aj pre pokročilejších bubeníkov, ktorí sa chcú vo svojej hre zdokonalovať.

 

Róbert „Ropko“ Onderík

 

“Bubeník je archetyp, ktorého máme všetci. Bitie našich sŕdc, chôdza, milovanie, ročné obdobia — celý život sa deje v rytme, ktorý vedome či nevedome spolububnujeme.”

 

Moja hudobná cesta začala v roku 1993, keď sme s chlapcami zo základnej školy skúšali napodobňovať našu obľúbenú kapelu. Poznáte to, jeden chcel byť spevák, ďalší gitarista, basák… A na mňa zostal bubeník. Vedrá a mamine ihlice na štrikovanie postupne vymenili prvé staré Amatki. 

 

O rok neskôr sme po prvý krát stáli na pódiu v našom milovanom klube. Po nejakom čase ma to stále viac ťahalo od klasickej bicej sady k perkusiám. Od prvých svojpomocne vyrobených bubníkov až ku “naozajstnému” africkému djembe. Neskôr pribudli conga, cajon, bonga a setup sa rozrastal. Tak ako aj môj hudobný rozhľad.

 

Ako roky plynuly, nasledovali spolupráce v desiatkach kapiel a projektoch. Prirodzene potom prišla chuť sa o znalosti podeliť a stal som sa organizátorom workshopov afrického bubnovania. 

 

Keď môj priateľ Miroslav “Meky” Randuška, vynikajúci muzikoterapeut a dlhoročný propagátor afrického bubnovania na Slovensku, od ktorého som kedysi kúpil moje prvé djembe, hľadal niekoho, kto po ňom prevezme projekt Korporátne bubnovanie, bolo rozhodnuté. 

 

Nasledovalo niekoľkomesačné intenzívne vzdelávanie sa a sledovanie majstra pri práci s rôznymi skupinami ľudí, od detí v školách až po zamestnancov v korporáciách. Prišli prvé akcie, ktoré som začal viesť sám. Najprv nesmelo, no  s narastajúcimi skúsenosťami a radostnou spãtnou väzbou v očiach účastníkov spoločného bubnovania čím ďalej istejšie a v presvedčení, že toto je moja cesta…